Stalo sa vám už niekedy, že ste v decembri nedostali od nikoho žiadne novoročenky? To skoro ani nie je možné, poštová schránka totiž vždy bude obsahovať aspoň nejaké. Aj keby ste boli ten najposlednejší človek na svete, určite si na vás spomenie aspoň vaša banka alebo podobná inštitúcia. Do akej miery sú úprimné slová v takýchto pozdravoch je diskutabilné, ale môžeme sa zhodnúť na tom, že je príjemné aspoň raz od nich dostať niečo, čo nie je výzvou k zaplateniu alebo prehľadom toho, čo sme už zaplatili.
Niektoré istoty zostávajú
Ak aj vy patríte k tým posledným skoro dinosaurom, ktorí zasielajú tieto pozdravy poštou, vitajte v klube. Myslím, že nás ešte pár bude. Vám to asi nemusím vysvetľovať, ale elektronická generácia dnešných mladých ľudí asi príliš nechápe, aké čaro tkvie v tom niečo vytvoriť vlastnými rukami alebo to aspoň kúpiť, podpísať a odniesť na poštu. Pre mňa je to súčasťou starých zvykov podobne ako pečenie medovníkov alebo zdobenie stromčeka, či vyprážanie kapra. Stále totiž dúfam, že niektoré istoty tu budú navždy, aj keď je okolitý svet plný rôznych iných a nových neistôt. Cítite to podobne?